Download Uhrin2008vesp.pdf

Contents : Vespertilio 12: 49 74 2008 ISSN 1213-6123 Netopiere (Chiroptera) Cerovej vrchoviny (stredn Slovensko) Marcel Uhrin1 2 Petr Benda3 4 Csaba Bal zs5 & J n Obuch6 1 Spolocnos pre ochranu netopierov na Slovensku B. Nmcovej 141/5 SK 050 01 Rev ca Slovensko marcel.uhrin@gmail.com 2 stav ekol gie lesa SAV . St ra 2 SK 960 01 Zvolen Slovensko 3 Zoologick oddlen PM N rodn museum V clavsk n m. 68 CZ 115 79 Praha 1 Cesko petr.benda@nm.cz 4 Katedra zoologie PF University Karlovy Vinicn 7 CZ 128 44 Praha 2 Cesko 5 St tna ochrana pr rody SR Spr va CHKO Cerov vrchovina Zeleznicn 31 SK 979 01 Rimavsk Sobota Slovensko csaba.balazs@sopsr.sk 6 Botanick z hrada Univerzity Komensk ho SK 038 15 Blatnica Slovensko obuch@rec.uniba.sk Bats (Chiroptera) of the Cerov vrchovina Mts. (central Slovakia). Here we list summarize and discuss bat records from the Cerov vrchovina Mts. which is situated in the southern part of central Slovakia. The study region (ca. 64 500 ha) is covered with natural deciduous forests (mainly Quercus spp. Fagus sylvatica Carpinus betulus) with a mosaic of pastures meadows and human settlements. Using standard chiropterological survey methods (check of prospective roosts mist netting detectoring owl pellets analysis) ca. 230 records of 21 bat species (75% of bat fauna of Slovakia) were gathered at 110 sites in 1988 2008. Comparing the number of recorded sites Eptesicus serotinus Nyctalus noctula Myotis myotis Plecotus austriacus and Rhinolophus hipposideros can be classified as common and the most abundant species in the region. Other species are less common and their records were less frequent. The local bat fauna also includes several very rare and important taxa such as Nyctalus lasiopterus or Myotis alcathoe. Rhinolophus ferrumequinum and Myotis emarginatus were found in the region only exceptionally probably not being members of the permanent local bat fauna. Only four species Eptesicus serotinus Plecotus austriacus Rhinolophus hipposideros and Barbastella barbastellus were also recorded during hibernation. Reproduction in the area was recorded in 12 species being confirmed by findings of nursery colonies in 5 species (Eptesicus serotinus Myotis myotis Plecotus austriacus Rhinolophus hipposideros R. ferrumequinum). Syntopic occurrence of Myotis mystacinus M. brandtii and M. alcathoe was also recorded in the area and is worth of interest. Vespertilio murinus was considered as a member of the local bat fauna based only on records from owl pellets. Evaluating importance of the sites for bats roosts of nursery colonies warm pseudokarstic caves small natural and/or artificial water bodies and natural/primeval forests should be considered when thinking about conservation of resident bat populations. Bat fauna faunistics southern Slovakia vod Napriek pr rodovednej atraktivite bola Cerov vrchovina v juznej casti stredn ho Slovenska z hadiska poznania fauny netopierov dosia prakticky nezn ma. daje z Cerovej vrchoviny bu plne ch bali alebo boli len fragment rne co sa samozrejme prejavilo aj vo v znamnejs ch celoslovensk ch prehadoch venovan ch netopierom (napr. Gaisler & Han k 1972 Hor cek et al. 1979 1995 Uhrin et al. 1995 1996 1997 Danko et al. 2004). V Katal gu zimov sk netopierov Slovenskej republiky (Vespertilio 6 2002) v ktorom boli s streden dostupn daje o zimovisk ch netopierov zn mych do roku 2001 nebola z tejto oblasti zaznamenan ziadna lokalita. Tento 49 n zky stav poznania sa net ka len netopierov ale aj als ch skup n stavovcov. Napr klad o drobn ch zemn ch cicavcoch neexistuje dosia specializovan pr ca publikovan spr vy (napr klad Ambros 1987 Dudich & Stollmann 1995) sa pohoria dot kaj len okrajovo a ani vt kom ako popul rnej skupine zivoc chov sa tu nevenovala dostatocn pozornos (pozri napr. Krist n et al. 1995). Z cicavcov sa systematickejsie sledovali len ochran rsky v znamn druhy vydra riecna a a syse (Hrivn k & Bal zs 1995a b urica & Bal zs 2006). Podmienky pre podporu v skumu Cerovej vrchoviny sa zmenili po vyhl sen centr lnej casti pohoria za chr nen krajinn oblas v roku 1989. V rokoch 1994 1995 Spr va CHKO Cerov vrchovina organizovala siroko koncipovan inventarizacn v skum N rodnej pr rodnej rezerv cie Pohansk hrad v centr lnej casti pohoria (Ga lov et al. 1997). V sledkom tohto prieskumu bolo okrem in ho aj zistenie 4 druhov netopierov (B. barbastellus P. austriacus M. daubentonii a R. hipposideros). Z ujem o z kladn faunistick v skum netopierov tohto pohoria pokracoval aj naalej a najm v obdob 2001 2008 pokracoval pomerne intenz vne v spolupr ci s autormi tohto pr spevku a aj vaka vsestrannej podpore a z ujmu Spr vy CHKO Cerov vrchovina. S bezne sa realizoval v rokoch 1997 1998 a 2006 aj v skum potravy sov Cerovej vrchoviny. Cas v sledkov uskutocnen ho prieskumu bola uz ciastocne zverejnen v mens ch spr vach a st di ch. Prv (predbezn ) v sledky (Uhrin 1995a b) boli s casou spr v poukazuj cich na v znam miestnych nekrasov ch jask ako krytov stavovcov alebo boli s casou sirsie zameran ch faunistick ch s pisov netopierov (Uhrin & Benda 1995). Okrem in ho poukazovali na faunistick zauj mavos zemia vaka v skytu v tom obdob nie celkom bezn ch druhov netopierov napr klad v podobe n lezov uchane ciernej (Barbastella barbastellus) v letnom obdob . Prv daj o v skyte Myotis alcathoe na Slovensku potvrden aj genetick mi met dami poch dzal pr ve z Cerovej vrchoviny (Benda et al. 2003). Odchyty netopierov z oblasti Pohansk ho hradu boli s casou d t z ktor ch sa analyzovali ekologick vzahy spolocenstiev netopierov a r znych parametrov prirodzen ch lesov Slovenska (Danko et al. 2007 Kauch et al. 2008). Vaka komplexn mu v skumu sa tak z skal pomerne rozsiahly s bor dajov co umoznilo v ostatnom case aj zostavenie reprezentat vnej maarsko-slovenskej spolocnej monografie chr nen ch krajinn ch oblast Cerov vrchovina a Karancs-Medves (Kiss et al. 2007). Predkladan pr spevok obsahuje vsetky dostupn daje o netopieroch Cerovej vrchoviny z obdobia od roku 1988 po rok 2008. Jeho cieom je zhrnutie t chto faunistick ch dajov a vyhodnotenie fauny netopierov sledovanej oblasti. Charakteristika sledovanej oblasti Z kladnou orografickou jednotkou ktor je centrom z ujmov ho zemia je Cerov vrchovina (obr. 1). Nach dza sa v juznej casti stredn ho Slovenska kde je z juhu studovan regi n vymedzen st tnou hranicou s Maarskom medzi hranicn mi priechodmi Kr -B nr ve na v chode a Kalonda-Ipolytarn c na z pade. V severnej casti boli v podhor Cerovej vrchoviny do spracov van ho zemia zaraden aj mensie zemia Juhoslovenskej kotliny (Lucensk kotlina Rimavsk kotlina cf. Maz r & Luknis 1980). V tejto casti tvor hranicu studovanej oblasti priblizne spojnica s diel Kalonda Trebeovce Fiakovsk Kov ce Vek Dravce Ozany Jesensk Rimavsk Sec Lenartovce. Cel zemie zasahuje do okresov Lucenec a Rimavsk Sobota v Banskobystrickom samospr vnom kraji. V syst me mapovacej siete Databanky fauny Slovenska (Kroupov 1980) zemie pokr va 11 kvadr tov (7684 7685 7686 7783 7784 7785 7786 7787 7884 7885 7886) pricom aj s ohadom na skutocnos ze ide o pohranicn oblas cas kvadr tov zasahuje do oblasti len okrajovo. Geograficky je studovan regi n priblizne vymedzen rozsahom s radn c 19 38' 20 20' a 48 07' 48 22' a m celkov rozlohu asi 64 459 hekt rov. Rozp tie nadmorsk ch v sok studovanej oblasti je od 160 (Vlkya) po 725 m n. m. (Karanc najvyss bod Cerovej vrchoviny). Z geologick ho hadiska je zemie prevazne tvoren neog nnymi pieskovcami a vulkanitmi. Najvyssie vrchy (napr klad Karanc 725 m Siator 660 m) vznikli preniknut m andezitovej magmy do podpovrchov ch cast v strednom mioc ne. Centr lnu cas zemia tvoria typick prvky cerovej bazaltovej form cie vzniknut v plioc ne a pleistoc ne 50 (napr. Somoska Sov hrad a in ). Z p d s zast pen regozeme kambizeme hnedozeme pseudogleje v doliach dol n v mensej miere aj fluvizeme ojedinele ciernice (Atlas krajiny Slovenskej republiky 2002). zemie sa nach dza v povod riek Ipe a Tisa. Klimaticky zemie spad vo v csej casti do teplej oblasti do tepl ho okrsku s mierne suchou a mierne vlhkou a chladnou zimou. Len najvyssie polozen casti zasahuj do mierne teplej oblasti. Priemern rocn teplota vzduchu je medzi 8 4 9 C v janu ri medzi 3 8 C a 4 C v j li medzi 20 21 C (Horv th & Ga lov 2007). Medzi charakteristick lesn biotopy Cerovej vrchoviny patria dubovo-cerov lesy dubovo-hrabov lesy teplomiln submediter nne dubov lesy kvetnat a kysl bukov lesy lipovo-javorov sutinov lesy sucho- a kyslomiln dubov lesy jelsov podhorsk lesy. Predovsetk m okraje lesov s ovplyvnen v skytmi nep vodn ho ag ta (Robinia pseudoaccacia). Z nelesn ch travinn ch biotopov tvoria prevazn cas xerotermn travinnobylinn porasty (pasienky) v mensej miere mezofiln pasienky a l ky. Na prvkoch bazaltov ho vulkanizmu sa nach dza pre zemie typick skaln veget cia. V sledovanom zem sa nach dzaj akumulacn vodn n drze postaven v csinou v 70. a 80. rokoch 20. storocia. Cas mokraov ch biotopov je s streden v ich bl zkosti ako aj na al vi ch mens ch tokov (napr. Gortva). V Cerovej vrchovine prevazuj mensie s dla s poctom do 1000 obyvateov len niekoko obc (Fiakovsk Biskupice Radzovce S d Hajn cka Hodejov Jesensk Rimavsk Sec) je v cs ch (1000 2300 obyvateov). Fiakovo je jedin m v cs m s dlom mestsk ho typu v z ujmovej oblasti. V zem sa nach dza takmer 50 azobn ch priestorov z ktor ch cas je aj v s casnosti v prev dzke (kameolomy na Siatori pri Camovciach pri Husinej v Bulharoch vo Vek ch Dravciach v Konr dovciach a in Ga lov et al. 1999 Ga l 2006). Na ornej p de sa pestuj v csinou obilniny kukurica slnecnica v poslednom obdob casto repka olejn . V mensej miere sa v zem nach dzaj ovocn sady (napr. pri Blhovciach pri Suriciach) a vinice (napr. Hajn cka Gemersk Decht re Ratka Sirkovce). V centr lnej casti sk man ho zemia sa nach dza Chr nen krajinn oblas Cerov vrchovina ktor bola vyhl sen v roku 1989 na celkovej v mere 16 278 ha a v roku 2002 rozs ren na 16 771 ha (obr. 1). V predmetnom zem sa nach dza 17 maloplosn ch chr nen ch zem s plochou 449 ha. Cas orografick ho celku Cerov vrchovina ako aj cas Rimavskej kotliny tvor Chr nen vt cie zemie Cerov vrchovina Porimavie. V sledovanej oblasti bolo schv len ch 6 zem eur pskeho v znamu na celkovej ploche 3022 ha. Obr. 1. Mapa studovan ho zemia: s dla (siv ) vodn toky (modr ) lesn komplexy (zelen ) hranica orografickej jednotky Cerov vrchovina (tenk ciara) hranica CHKO Cerov vrchovina (cierne body). Fig. 1. Map of the study area: settlements (grey) water bodies (blue) forests (green) border of the Cerov vrchovina Mts. orographical unit (thin line) border of the Cerov vrchovina Protected Landscape Area (black points). 51 Materi l a metodika Vo vyssie vymedzenej oblasti sme realizovali z kladn faunistick v skum netopierov s pouzit m standardn ch chiropterologick ch met d. Skontrolovan boli (takmer) vsetky podkrovn priestory sakr lnych objektov a niektor alsie budovy (kastiele k rie s pky apod.). Odchyt netopierov do siet sa uskutocnil pouzit m dvoch typov siet : pred vchodmi do nekrasov ch jask (Stpov jaskya Labyrintov jaskya) sa pouzila spravidla nylonov cierna sie nad vodn mi pl skami spravidla biela sie so strukt rovan mi okami (dzky siet 6 12 metrov). V letnom obdob sa sporadicky vyuzil na zistenie pr tomnosti netopierov aj detektor ultrazvukov ch sign lov (Petterson D100 D240x). V zimnom obdob boli potenci lne miesta zimovania netopierov vyhad van kontrolami pivn c st ln a niektor ch nekrasov ch jask (ich prehad a charakteristika je uveden napr klad v pr cach Ga la & Eszterh sa 1990 a Ga la 1996). Niekoko dajov o netopieroch poch dza z anal zy v vrzkov sov spracov van ch standardn mi technikami (napr. Obuch 1994). Analyzovala sa potrava 4 druhov sov (Athene noctua Bubo bubo Strix aluco Tyto alba) s celkov m poctom 2370 kusov koristi. V predkladanej pr ci s spracovan dostupn daje o netopieroch sledovanej oblasti z obdobia 1988 2008 ktor s reprezentovan datab zou takmer 230 z znamov zo 110 lokal t. daje s v n lezovej casti cl nku spracovan viac-menej ust lenou a zauz vanou formou faunistick ho z pisu. V jeho strukt re je lokalita charakterizovan n zvom katastr lneho zemia n zvom lokality pr padne jej blizsieho urcenia a typu c slom mapovacieho kvadr tu skratkou orografick ho celku CV Cerov vrchovina LK Lucensk kotlina RK Rimavsk kotlina a nadmorskou v skou. Za t mito dajmi nasleduje d tum a samotn n lez s uveden m poctu jedincov vekovej a pohlavnej strukt ry a pr padne aj met dy v skumu a in ch okolnost . Z znam uzatv raj skratky autorov pozorovan ak Anton Krist n ar Anton n Reiter cb Csaba Bal zs eh Erv n Hapl ih Ivan Hor cek jo J n Obuch js J n Sm dt mc Martin Ceuch mf Miroslav Ful n mm Mari n Mojzis mu Marcel Uhrin pb Petr Benda pba Peter Backor pbr Peter Bryndza pk Peter Kauch pp Peter Pjenc k rl Radek K. Lucan sm Stefan Matis tk Tom s Kamensk a pr padn odkaz na liter rny prame. N zvy katastr lnych zem a lokal t uv dzame spravidla poda tvarov uveden ch v Turistickom atlase Slovenska (VK 2007) n zvy jask poda aktu lneho vydania Zoznamu jask Slovenskej republiky (Bella et al. 2007). Z oboch t chto zdrojov sa odc tavala aj nadmorsk v ska lokal t. Okrem standardn ch jednop smenov ch oznacen svetov ch str n (napr. Z z pad) s pouzit aj alsie skratky: j. jaskya ex. exempl r jedinec det. zisten detektorom net. odchyten do siete (netting) poz. pozorovan pozorovanie m samec (male) f samica (female) a dospel (adultn ) jedinec s subadultn jedinec j tohorocn ml a G gravidn samica L laktuj ca samica. Pouzit skratky druhov ch mien netopierov s tvoren prv m p smenom rodov ho a prv mi tromi p smenami druhov ho mena (napr klad Mmys Myotis mystacinus) slovensk men netopierov sleduj tvary navrhnut Lupt kom (2003) s v nimkou Myotis alcathoe (pozri tiez Benda 2008). dajov datab za obsahuje p vodn n lezy autorov tohto pr spevku doplnen o dostupn publikovan pr ce nepublikovan spr vy a daje in ch autorov (M. Ceuch E. Hapl I. Hor cek R. Lucan). V z ujme plnosti s vo faunistickom z zname citovan poda moznosti vsetky dostupn publikovan aj nepublikovan pramene obsahuj ce konkr tne faunistick daje. Pouzit neverejn zdroje predstavuj prehady zimn ch sc tan netopierov Spolocnosti pre ochranu netopierov na Slovensku SON (Lehotsk 2002 Pjenc k 2008) a v skumn spr vy deponovan na Spr ve CHKO Cerov vrchovina a na Spr ve slovensk ch jask (Uhrin & Benda 2001 Matis et al. 2003b Uhrin 2008). Pr ce ktor sa s ce t kaj fauny netopierov sledovanej oblasti ale neprin saj pln faunistick daje (napr. Ga lov et al. 1997 1999 Uhrin et al. 2006b Uhrin 2007) nie s v prehade n lezov citovan . Komentovan prehad n lezov Podkov r mal (Rhinolophus hipposideros) Cakanovce st la 7784 CV 360 m n. m. 19. 11. 2006 2 ex. (mu pb) Camovce Kamenn studa Kk t poovn cka chata 7785 CV 420 m n. m. 24. 8. 2006 1 ex. na povale (mu pb cb) Fiakovo pivnica gymn zia 7784 CV 195 m n. m. 30. 1. 2007 1 ex. (mu pbr Pjenc k 2008) Star Basta vek pivnica na Z okraji obce 7885 CV 280 m n. m. 18. 11. 2006 2 ex. 30. 1. 2007 2 ex. (mu pbr Pjenc k 2008) Labyrintov jaskya 7885 CV 560 m n. m. 2. 6. 1995 2 akt vne ex. (mu Uhrin 1995a b Uhrin & Benda 1995) Ny ryho jaskya 7885 CV 570 m n. m. 2. 6. 1995 1 akt vny ex. (Uhrin 1995a b Uhrin & Benda 1995) 13. 7. 2008 1 akt vny ex. (pba mu Uhrin 2008) Pohansk hrad Horn juzn kamenn more 7885 CV 570 m n. m. 26. 8. 2006 2 det. 1 ms net. (mu pb) S vo povala kostola 7684 CV 200 m n. m. 3. 8. 2001 1 ex. (mu pb Uhrin & Benda 2001) Siatorsk Bukovinka Karanc poovn cka chata 7884 CV 420 m n. m. 23. 8. 2006 na povale a v pr zemnej miestnosti kol nia 20 ex. (mu pb cb) Mackaluk pivnica opustenej skoly 7885 CV 460 m n. m. 18. 11. 2006 1 ex. (mu pb) Surice Sov hrad 7785 CV 310 m n. m. 12. 11. 1997 17 ex. v potrave T. alba (jo Obuch 2000) Stpov jaskya 7785 CV 525 m n. m. 9. 7. 1994 1 akt vny ex. (Ga l & Ga l 1995 Uhrin 1995a b Uhrin & Benda 1995) 2. 8. 2001 poz. v let kol nie asi 25 ex.: 1 ms net. (mu pb Uhrin & Benda 2001 Benda et al. 2003 Danko et al. 2007). V sledky a diskusia 52 Obr. 2. Mapa studovan ho zemia s vyznacen m sledovan ch lokal t: letn n lezy. Podkrovia letn kol nie (cerven kr zky) n lezy jednotliv ch ex. (zlt kr zky) trus a/alebo bez n lezu (svetl kr zky) odchyty do siet (modr stvorec). Fig. 2. Map of the study area showing surveyed sites: summer records. Attics nursery colonies (red circles) records of single individuals (yellow circles) faeces and/or negative records (pale circles) mist netting (blue squares). Ako vypl va z prehadu n lezov R. hipposideros je v Cerovej vrchovine cast m avsak menej pocetn m druhom (tab. 1). Zisten bol vsetk mi pouzit mi met dami ter nneho prieskumu v letnom aj v zimnom obdob v celom sledovanom zem na 11 lokalit ch. Zaznamenala sa tu len jedna mensia reprodukcn kol nia tohto druhu (20 jedincov) ktor vyuz vala podkrovn aj pr zemn priestory opustenej poovn ckej chaty na Karanci. Lokalita sa nach dza v lesnatej oblasti v pomerne vekej vzdialenosti od udsk ch s del v ktor ch spravidla tento druh tvor reprodukcn kol nie (Uhrin et al. 1995). Aj ostatn letn n lezy z Cerovej vrchoviny poch dzaj sk r z lesnat ch oblast na Pohanskom hrade bol R. hipposideros opakovane zisten v podzemn ch priestoroch nekrasov ch jask (Ny ryho j. Labyrintov j. Stpov j.). V auguste 2001 sme pri vchode do Stpovej jaskyne pozorovali v let asi 25 jedincov R. hipposideros. Nie je jasn ci islo o reprodukcn skupinu odchytom sa podarilo zaznamena len pr tomnos subadultn ho samca. Reprodukcn kol nie R. hipposideros v prirodzen ch podzemn ch priestoroch na zem Slovenska sa este nezaznamenali (Hor cek et al. 1995) jedna tak to kol nia je zn ma v opusten ch bansk ch objektoch v okol Zelezn ka v Rev ckej vrchovine (E. Hapl nepubl.). Pre existenciu reprodukcnej kol nie v jaskyniach v Cerovej vrchovine je pravdepodobne negat vnym limituj cim faktorom dynamick mikrokl ma jask . Celkov pocetnos R. hipposideros v Cerovej vrchovine je vsak zrejme logicky nizsia ako v oblastiach s vyss m zast pen m krasov ch jask a teda vyss m zast pen m vhodn ch krytov (napr. Uhrin et al. 1996 Matis et al. 2002 Gombk t & Boldogh 1996 Boldogh 2006). 53

INFO HASH : eeb530907444f393efc5139cfdc5bdd9ae09c3cb

Download now

File Size: 978.3 kb