Download mcv.pdf

Contents : SPOLOCENSTIEV Brusel 30.10.2000 SEC(2000) 1832 SOC/COM/00/075 Memorandum o celozivotnom vzdel van sa Pracovn materi l Eur pskej komisie Memorandum celozivotn ho vzdel vania sa OBSAH 1. 2. 3. vod............................................................................................................................. 6 Celozivotn vzdel vanie - cas kona ........................................................................... 8 Budovanie Eur py obcanov prostredn ctvom celozivotn ho vzdel vania sa ............ 10 3.1. Spolocnosti zalozen na vedomostiach: v zva prich dzaj cej zmeny 10 3.2. Kontinuita vzdel vania sa pocas zivota ..................................................................... 11 3.3. Spolupr ca na praktickom zav dzan celozivotn ho vzdel vania sa......................... 11 4. Presadzovanie celozivotn ho vzdel vania sa: ses k cov ch posolstiev................. 14 4.1. K cov posolstvo 1: Nov z kladn zrucnosti pre vsetk ch ................................... 14 4.2. K cov posolstvo 2: Viac invest ci do udsk ch zdrojov........................................13 4.3. K cov posolstvo 3: Inov cie vo vyucovan a vzdel van sa...................................15 4.4. K cov posolstvo 4: Oceovanie vzdel vania sa.....................................................16 4.5. K cov posolstvo 5: Nov pr stup k profesijnej orient cii a poradenstvu.............212 4.6. K cov posolstvo 6: Pribl zenie vzdel vania sa k domovom..................................20 5. Mobiliz cia zdrojov pre celozivotn vzdel vanie sa.................................................24 29 Pr loha I Pr klady dobr ch praktick ch sk senost z celozivotn ho vzdel vania sa Pr loha II Priestor pre rozvoj ukazovateov a porovn vac ch etal nov (benchmarkov) celozivotn ho vzdel vania sa 36 1. VOD Zasadnutie Eur pskej rady v Lisabone v marci 2000 bolo rozhoduj cim momentom pre nasmerovanie politiky a aktiv t Eur pskej nie. Z very tohto zasadnutia potvrdzuj ze Eur pa sa nesporne posunula do ry vedomost so vsetk mi d sledkami ktor z toho vyplyn pre kult rny hospod rsky a soci lny zivot. St ly vzdel vania sa zivota a pr ce sa b rlivo menia. Znamen to ze sa jednotlivci nielen musia prisp sobi zmen m ale z rove sa musia zmeni aj doteraz obvykl sp soby konania. Z very zasadnutia Eur pskej rady v Lisabone potvrdzuj ze spesn prechod k ekonomike a spolocnosti zalozenej na vedomostiach mus doprev dza pr klon ku celozivotn mu vzdel vaniu sa ( alej CZV)*. Syst my vzdel vania a odbornej pr pravy s preto stredobodom nast vaj cich zmien. Tiez sa musia prisp sobi. Z very zasadnutia Eur pskej rady z Feiry vyz vaj clensk st ty Radu a Komisiu aby v oblasti svojej p sobnosti vytvorili zos laden strat gie a praktick opatrenia na podporu CZV pr stupn ho pre vsetk ch".1 1 Toto Memorandum prij ma v zvu zasadnutia Eur pskej rady v Lisabone a vo Feire na realiz ciu celozivotn ho vzdel vania. D va si za cie rozbehn celoeur psku diskusiu o s hrnnej strat gii realiz cie celozivotn ho vzdel vania sa na rovni jednotlivcov a instit ci a to vo vsetk ch oblastiach verejn ho a s kromn ho zivota. Celozivotn vzdel vanie sa definovala Komisia a clensk st ty v r mci Eur pskej strat gie zamestnanosti ako kazd cielen vzdel vaciu cinnos ktorej celom je neust le zlepsovanie vedomost zrucnost a celkov ch sp sobilost .2 2 Tak to pracovn defin ciu sme prijali aj v tomto Memorande ako v chodisko pre nast vaj ce diskusie a aktivity. Celozivotn vzdel vanie sa uz nie je len jedn m aspektom vzdel vania a odbornej pr pravy mus sa sta usmeruj cim princ pom pre poskytovanie moznost a cas na vzdel van v jeho najrozmanitejs ch kontextoch. V bud com desaroc sa mus t to v zia uskutocni. Vsetci co zij v Eur pe bez v nimky by mali ma rovnak pr lezitosti prisp sobi sa poziadavk m soci lnych a ekonomick ch zmien a akt vne sa z castova na utv ran bud cnosti Eur py. D sledky tejto fundament lnej zmeny perspekt v a praxe s dobr m d vodom k navrhovanej diskusii. Clensk st ty ktor s zodpovedn za svoje syst my vzdel vania a odbornej pr pravy by mali by v popred tejto diskusie. Mala by prebieha aj v clensk ch st toch a nielen na eur pskej rovni. CZV sa dot ka jedinecn m osobit m sp sobom bud cnosti kazd ho. Diskusia by mala prebieha co najblizsie k samotn m obcanom. Komisia na z klade v sledkov tejto diskusie zam sa vypracova na jese 2001 spr vu. T to spr va 1 1 2 2 * Z very Eur pskej rady z Feiry odstavec 33. Eur pska strat gia zamestnanosti bola iniciovan na Eur pskej rade hl v st tov v Luxemburgu v novembri 1997. T to strat gia vytvorila postupy monitorovania a pod vania spr v pre vsetky clensk st ty na z klade kazdorocne revidovan ch smern c o zamestnanosti. Strat gia zamestnanosti spoc va na styroch pilieroch: zamestnatenos podnikatestvo adaptabilita a rovnos pr lezitost . V origin li je analogick skratka LLL pouz van len v pr loh ch. V hlavnom texte bol vzdy pouzit pln term n lifelong learning". Skratku zav dzame pre pr padn zjednodusenie slovensk ho prekladu vzdy vtedy ke by bol zvratn m z menom sa" v razu celozivotn vzdel vanie sa" zbytocne zaazen . Pouz vanie zvratn ho z mena v tomto term ne vsak poklad me za nevyhnutn na zd raznenie v s casnosti sa silne prejavuj ceho trendu nazera na vzdel vanie ako na proces determinovan aktivitou vzdel vaj ceho sa jedinca. Term n celozivotn vzdel vanie sa" sme uprednostnili pred v razom celozivotn ucenie (sa)" preto aby bolo mozn zachova pouz van skratku CZV ktor p vodne oznacovala celozivotn vzdel vanie" v jeho mozno i nechcenom dominantne institucion lnom aspekte. bude prijat v s lade s otvorenou met dou koordin cie ods hlasenou na zasadnut Eur pskej rady v Lisabone.3 3 Toto Memorandum zac na zd vodnen m potreby CZV. V casti 2 sa od voduje ze podpora akt vneho obcianstva a zamestnanosti s rovnako d lezit a navz jom prepojen ciele CZV. Clensk st ty s hlasia s touto prioritou ale boli pr lis pomal pri prij man zosynchronizovan ch krokov. Cas 3 predklad myslienku ze rozsah s casn ch ekonomick ch a soci lnych zmien v Eur pe vyzaduje z sadne nov pr stup ku vzdel vaniu a odbornej pr prave. CZV je spolocnou strechou umozuj cou zastresenie vsetk ch druhov vzdel vania a odbornej pr pravy. Zavedenie CZV do praxe vyzaduje aby vsetci cinne spolupracovali tak jednotlivci ako aj organiz cie. Ako odpove na to cas 4 vypichuje ses k cov ch posolstiev ktor pon kaj strukt rovan podklady pre otvoren diskusiu o zaveden CZV do praxe. Tieto posolstv s zalozen na sk senostiach nadobudnut ch na celoeur pskej rovni prostredn ctvom komunitn ch programov a pocas Eur pskeho roka celozivotn ho vzdel vania (1996). Kazd k cov posolstvo obsahuje s bor ot zok ktor ch zodpovedanie by malo pom c vyjasni prioritn oblasti pre aktivity. K cov posolstv naznacuj na co by sa mala zamera s hrnn a s drzn strat gia CZV pre Eur pu: zaruci vseobecn a st ly pr stup ku vzdel vaniu sa pre nadob danie a obnovovanie zrucnost ktor s potrebn pre trval zapojenie sa do zivota spolocnosti zalozenej na vedomostiach viditene zv si rovne invest ci do udsk ch zdrojov a t m zd razni prioritu najd lezitejsieho bohatstva Eur py jej ud vyvin cinn met dy vyucovania a vzdel vania sa a kontexty vzdel vania sa zohaduj ce kontinuum celozivotn ho a sirokozivotn ho* vzdel vania sa v znamne zlepsi sp soby ako sa ch pe a oceuje cas na vzdel van sa a v sledky vzdel vania sa najm pri neform lnom a neinstitucion lnom vzdel van sa zabezpeci aby mal kazd ahk pr stup ku kvalitn m inform ci m a rad m o moznostiach vzdel vania sa v celej Eur pe a pocas cel ho zivota poskytova pr lezitosti na CZV co najblizsie k vzdel vaj cim sa v ich vlastn ch komunit ch a v maxim lnej moznej miere ich podporova prostriedkami IKT * Partnersk spolupr ca by mala pom c zmobilizova zdroje v prospech CZV na vsetk ch rovniach. Toto Memorandum z verom v casti 5 uv dza pr klady toho ako by aktivity na eur pskej rovni mohli pom c clensk m st tom pri dosahovan pokroku. Spolocn pr ca pri presadzovan CZV do praxe je najistejsou cestou vpred 3 3 * Z very Eur pskej rady v Lisabone odstavec 37. Nov otvoren met da koordin cie zaha vytvorenie eur pskych smern c a harmonogramov pre plnenie specifick ch dohodnut ch cieov stanovenie (ak je to vhodn ) indik torov a porovn vac ch etal nov (benchmarkov) na porovnanie dobr ch sk senost rozpracovanie eur pskych smern c do konkr tnych cieov a opatren tak aby zohadnili n rodn a region lne rozdiely a ustanovenie procesov vz jomn ho ucenia sa zalozenom na pravidelnom hodnoten pokroku pomocou jeho monitorovania evalu cie a pomocou peer review". Ako je uveden v odstavci 38 " V s lade s princ pom subsidiarity sa bude aplikova plne decentralizovan pr stup pri ktorom bude vyuz vaj c r zne formy partnerstva akt vne zapojen nia clensk st ty region lna a miestna rove ako aj soci lni partneri a obcianska spolocnos ". Skratka IKT ( v anglictine ICT) znamen informacn a komunikacn technol gie" (pozn. prekl.)

INFO HASH : 147df86a30beff3270cab97cd8a1e3b3d40606ec

Download now

File Size: 512.5 kb